Historické obdobie stredoveku bolo plné temných a krvavých príbehov. Medzi najznámejšie patrí legendárna postava Alžbety Bátoriovej, ktorá svojou krutosťou a krvilačnosťou desila celý región. Jej sadistické zverstvá, ktoré zahŕňali mučenie a vraždenie mladých dievčat, viedli k vytvoreniu nespočetných legiend. Avšak, ešte pred Alžbetou existovala iná, menej známa, no rovnako brutálna postava – Kateřina z Komárova, známa tiež ako „Krvavá Kateřina“ alebo „Karlštejnská beštia“.
Zrod hrôzy: Mladé roky Kateřiny
Kateřina sa narodila do šľachtickej rodiny Pešíkovcov okolo roku 1500. Presný dátum jej narodenia nie je zaznamenaný, čo je pre toto obdobie pomerne bežné. Vyrastala v prostredí plnom bohatstva a privilégií, ako jedno zo šiestich detí. Už od mladosti však vykazovala známky nezvyčajnej povahy. Bola krásna, no krása často skrývala temné tendencie. Hovorí sa, že od detstva bola panovačná, nevypočítateľná a miestami až patologicky násilná.
Jej rodina ju chcela niekoľkokrát výhodne vydať, no Kateřina mala iné plány. Historické záznamy spomínajú jej vášnivú lásku k miestnemu kováčovi Kryštofovi, ktorého si priala za manžela. Keď sa však jej rodičia rozhodli zabrániť tejto svadbe a nariadili Kryštofovi, aby si vzal inú ženu, Kateřina sa cítila zrazená. V pomstychtivom hneve ho údajne zrazila počas jazdy na koni. Tento akt bol prvým náznakom temnej stránky jej osobnosti.
Znásilnenie a trauma
Jej život pokračoval sériou tragických udalostí, ktoré formovali jej budúce konanie. Jednou z najväčších tragédií, ktorá ovplyvnila jej psychiku, bolo znásilnenie počas jednej z jej jázd na koni. Tento traumatizujúci zážitok nielenže hlboko poznačil jej duševný stav, ale možno bol aj katalyzátorom pre jej neskoršie násilné správanie.
Manželstvo s Jánom Bechyňom: Moc bez lásky
V roku 1529 bola Kateřina vydatá za Jána Bechyňu z Lažan, významného a vplyvného šľachtica z Českého kráľovstva. Spolu sa presťahovali do Pičína, kde začala jej kariéra grófky. Aj keď manželstvo so sebou prinieslo veľké bohatstvo a moc, bolo to vzťah bez lásky a porozumenia. Pár nikdy nesplodil deti, čo Kateřine poskytlo dostatok času a priestoru na to, aby sa venovala iným záležitostiam – predovšetkým svojim zvráteným túžbam a týraniu služobníctva.
Ján Bechyňa, zaujatý svojimi politickými povinnosťami, väčšinu času trávil na hrade Karlštejn, kde spravoval svoj úrad purkrabího. To znamenalo, že Kateřina mala voľnú ruku nad celým ich panstvom. Ján si zrejme nebol vedomý hrôz, ktoré sa odohrávali na jeho majetkoch, alebo zámerne ignoroval sťažnosti na svoju manželku, aby sa vyhol škandálu.
Panstvo v hrôze: Sadistické praktiky Kateřiny
Počas svojho panovania nad majetkami sa Kateřina začala správať stále desivejšie. Podľa viacerých záznamov nútila svojich poddaných podstupovať brutálne skúšky. Nútila ich, aby sa medzi sebou bili, a následne ich sama trestala zaživa stiahnutím z kože. Tieto sadistické tresty, ktoré často vyplývali z maličkostí, ako neposlušnosť alebo nevyhovenie jej rozkazom, sa stali každodennou realitou na jej panstve. Niektorí historici veria, že práve tieto sadistické sklony a neustále hľadanie spôsobov, ako spôsobovať bolesť, boli spôsobom, ako sa Kateřina vyrovnávala s traumami zo svojej minulosti.
Jej brutalita nepoznala hraníc. Hovorí sa, že keď sa jej mačka zaplietla do záclon a poškodila ich, Kateřina dala mačku roztrhať na kusy. Rovnako bola nemilosrdná aj k deťom a zvieratám, pričom sa neštítila ani mučenia sluhov priamo pred očami ostatných členov služobníctva, aby vzbudila strach a rešpekt.
Konfrontácia s realitou: Prípad pred súdom
Hoci mnohí poddaní sa báli hovoriť proti grófke, príbeh o jej zverstvách sa nakoniec dostal až k Václavovi Hájkovi, kronikárovi, ktorý jej činy zdokumentoval a predložil ako dôkazy pred súd. Súdny proces s Kateřinou sa stal jednou z najväčších afér svojej doby. Bola obvinená z desiatok vrážd a brutálnych činov. Hoci spočiatku súdne konanie prebiehalo v jej prospech, vďaka svedectvám služobníctva a najmä kožušníka Prokopa Papeža, ktorý nemal dôvod báť sa jej pomsty, bola napokon usvedčená.
Prokop Papež vypovedal o tom, ako Kateřina zabila jeho sestru. Svedectvo, ktoré predložil, malo obrovský vplyv na sudcov, ktorí sa spočiatku zdali byť naklonení grófke. Keď sa k nemu pridali ďalší svedkovia, zvrátilo to priebeh procesu v jej neprospech.
Koniec Kateřiny: Smrť vo veži a legenda o prekliatí
Rozsudok nad Kateřinou bol jednoznačný – mala byť verejne popravená sťatím. Avšak tento verdikt bol napokon zmenený na doživotné uväznenie. Kateřinu zatvorili do jednej z veží Pražského hradu, kde napokon zomrela od hladu. Jej smrť však nebola koncom jej príbehu. Podľa povestí Kateřina uvrhla prekliatie na sudcu Vojtěcha z Pernštejna, ktorý zomrel len dva dni po jej smrti. Medzi ľudom sa rýchlo šírili povery, že si ho grófka vzala so sebou do záhrobia.
Dohra súdneho sporu: Mocenský boj a pomsta
Proces s Kateřinou mal dlhodobý vplyv aj na jej manžela Jána Bechyňu, ktorý po jej smrti obvinil Václava Hájka z krádeže. Tento konflikt sa stal symbolom boja medzi dvoma mocnými mužmi, ktorí sa navzájom ničili v dôsledku zločinov „Krvavej grófky“. Hájek bol ponížený, keď ho priviazali o konský záprah a takto ho odviezli z Karlštejna do Prahy.
Pridaj komentár