Edmund Emil Kemper, sériový vrah s nadpriemerným IQ, sa po dolapení stal kľúčovou postavou pri skúmaní myslenia sériových vrahov. Jeho schopnosť analyzovať svoje vlastné činy pomohla FBI v 70. rokoch získať dôležité poznatky, ktoré neskôr využili pri vyšetrovaní ďalších podobných prípadov.
Ako sa z človeka s analytickým myslením a vysokou inteligenciou stal jeden z najznámejších sériových vrahov v histórii? Kemperov príbeh je fascinujúcou zmesou psychologických faktorov, toxických rodinných vzťahov a nezadržateľného nárastu jeho násilných sklonov.
Ranný život a rodinné problémy
Edmund Emil Kemper sa narodil v roku 1948 v Kalifornii do rodiny, ktorá mala vážne problémy. Jeho otec, vojnový veterán, sa po návrate z druhej svetovej vojny zamestnal ako elektrikár. Jeho matka Clarnell bola známa svojím impulzívnym a ponižujúcim správaním, ktoré zanechalo na Edmundovi hlboké stopy. Rodičia sa neskôr rozviedli, a Edmund bol nútený zostať žiť s matkou.
Clarnell neustále kritizovala svojho syna a uzamykala ho na noc v pivnici, pretože sa bála, že ublíži svojim sestrám. Tento toxický vzťah medzi Edmundom a jeho matkou sa považuje za jeden z faktorov, ktoré prispeli k jeho neskoršiemu násilnému správaniu.
Znepokojivé náznaky už v detstve
Už v mladosti sa u Edmunda prejavovali znepokojujúce tendencie. Bol fascinovaný násilím a častokrát vykonával kruté činy na zvieratách. Tieto činy, ako napríklad zabitie rodinných mačiek, preukazovali jeho nárast antisociálnych sklonov.
Často sa hrával s bábikami, ktorým odtrhával hlavy a končatiny, a sám sa rád vžíval do úlohy niekoho, kto čelí smrti. Napríklad sa hrával na elektrické kreslo, pričom požadoval od svojich súrodencov, aby ho „popravili“, zatiaľ čo on padal na zem, ako keby zomieral. Tieto hry odhaľovali jeho fascináciu smrťou a násilím už od útleho veku.
Prvé vraždy: Starí rodičia
V roku 1964, vo veku 15 rokov, Kemper spáchal svoje prvé vraždy. Počas života u svojich starých rodičov v meste North Fork došlo k nezhodám, ktoré vyvrcholili tragédiou. Kemper počas hádky zastrelil svoju starú mamu a neskôr aj starého otca.
Po vraždách Edmund zavolal matke a priznal sa k činom. Polícia ho zatkla a bol poslaný do psychiatrickej nemocnice, kde bol diagnostikovaný s psychickou poruchou.
Návrat do spoločnosti
Po niekoľkých rokoch v psychiatrickej liečebni bol Kemper prepustený na podmienku. Lekári verili, že sa dostatočne zrehabilitoval, aby mohol byť integrovaný do spoločnosti. Vrátil sa žiť k matke, čo sa neskôr ukázalo ako osudová chyba. Napriek tomu, že bol upozornený, že návrat k toxickému prostrediu môže viesť k relapsu, Kemper sa prispôsobil životu v spoločnosti a našiel si prácu.
Zamestnal sa na výstavbe diaľnic a udržiaval kontakt s miestnymi policajtmi, ktorí ho prezývali „Veľký Ed“ kvôli jeho výške a fyzickej sile. Jeho vzťahy so ženami však boli neúspešné a jeho temné sklony sa začali opäť prebúdzať.
Vražedné besnenie
V období medzi rokmi 1972 a 1973 Edmund Kemper zavraždil osem ľudí. Jeho obetami boli prevažne mladé ženy, ktoré si vybral ako stopárky. Kemper ich uniesol, zavraždil a ich telá často zneužíval. Jeho činy boli mimoriadne brutálne a svedčili o jeho zhoršujúcej sa psychickej kondícii.
Vražda matky a konečné zatknutie
Kemperova najznámejšia vražda bola vražda jeho matky Clarnell. Po rokoch nenávisti a hnevu Edmund jedného dňa zaútočil na svoju matku, zabil ju a zohavil jej telo. Po tomto čine zavraždil aj matkinu priateľku, ktorá prišla na návštevu.
Po dvoch vraždách Kemper ušiel, ale po pár dňoch sa sám prihlásil na polícii a priznal sa ku všetkým svojim činom. Dôvodom bola jeho neschopnosť znášať emocionálny tlak, ktorý v ňom jeho činy vyvolali.
Súd a doživotný trest
Kemper bol odsúdený na doživotný trest za vraždy ôsmich ľudí. Napriek pokusom obhajovať sa psychickou poruchou bol uznaný za príčetného a zodpovedného za svoje činy. Vo väzení sa stal vzorným väzňom a zapojil sa do viacerých programov, vrátane nahrávania audiokníh pre nevidiacich.
Pomoc pri vyšetrovaní sériových vrahov
V priebehu rokov sa Kemper stal dôležitým subjektom pre FBI, ktorá sa snažila pochopiť myslenie sériových vrahov. Vďaka jeho ochote hovoriť o svojich činoch a analýzach sa podieľal na vzniku profilu sériových vrahov, ktorý sa dodnes používa pri vyšetrovaní podobných zločinov.
Kemper dnes zostáva vo väzení, kde je jeho príbeh stále predmetom záujmu odborníkov aj verejnosti.
Pridaj komentár