Stlačením klávesu ESC zatvorte

Dvojhlavý pes ako medicínsky experiment: Budúcnosť transplantácií hláv je bližšie, než si myslíme

Sovietsky vedec Vladimir Demikhov vytvoril a udržal pri živote psa s dvoma hlavami. Plánuje sa transplantácia hlavy aj u ľudí?

Čo znie ako scéna z vedecko-fantastického filmu, je v skutočnosti kontroverzný experiment z 50. rokov 20. storočia. Sovietsky vedec Vladimir Demikhov šokoval svet, keď sa mu podarilo vytvoriť dvojhlavého psa, ktorého udržal pri živote niekoľko dní. Tento bizarne znejúci pokus však nebol iba výplodom vedeckého šialenstva. Demikhov sa totiž stal priekopníkom transplantácií a položil základy pre oblasť medicíny, ktorá by mohla v budúcnosti zahŕňať aj transplantácie hláv u ľudí.

Vladimir Demikhov: Priekopník transplantácií s kontroverznými experimentmi

Vladimir Demikhov (1916 – 1998) nebol len obyčajným lekárom so záľubou v neobvyklých experimentoch. Bol priekopníkom v oblasti transplantácií orgánov a zaviedol termín „transplantológia“ do medicínskeho slovníka. Jeho prínos pre medicínu bol významný, aj keď je dnes často spájaný najmä s jeho najkontroverznejším experimentom – vytvorením psa s dvoma hlavami.

Dvojhlavý pes: Skutočnosť, nie fikcia

Od roku 1954 sa Demikhov pokúšal o sériu experimentov, ktoré zahŕňali transplantáciu hláv medzi psami. V roku 1959 sa mu podarilo vytvoriť jedného z najznámejších dvojhlavých psov. Tentoraz použil veľkého nemeckého ovčiaka Brodyagu ako hostiteľského psa a menšieho psa Shavku, ktorému bola amputovaná spodná časť tela. Shavkina hlava bola chirurgicky pripojená k Brodyagovmu krku. Obe hlavy reagovali na podnety, dokázali piť a vnímať okolie. Avšak Shavka nebola prepojená s tráviacim systémom hostiteľského psa, takže všetko, čo vypila, skončilo na podlahe.

Tento experiment, hoci bol šokujúci a poburujúci, ukázal možnosti transplantácií. Dvojhlavý pes žil štyri dni, kým zomrel na poškodenie krčných žíl.

Morálne otázky a vedecký pokrok

Najdlhšie žijúci dvojhlavý pes z Demikhovových experimentov prežil 29 dní, no všetky zvieratá podstupujúce tieto operácie nakoniec zomreli. Morálne otázky, ktoré takéto experimenty vyvolali, sú dodnes horúcou témou. Demikhovove pokusy však ukázali, že transplantácia hlavy je technicky možná, aj keď pre väčšinu lekárov a vedcov zostáva táto oblasť plná etických otázok.

Professor Vladimir Demikhov with a dog he operated..,Image: 77011455, License: Rights-managed, Restrictions: Ŕ68-1295, Editors‘ note: THIS IMAGE IS PROVIDED BY RUSSIAN STATE-OWNED AGENCY SPUTNIK., Model Release: no

Nebol prvý a ani posledný

Transplantácie hlavy nie sú úplnou novinkou. Už v roku 1908 sa podobný pokus uskutočnil vo Francúzsku. Taliansky neurochirurg Sergio Canavero v súčasnosti verí, že transplantácie hláv u ľudí by sa mohli stať realitou. Canavero plánuje uskutočniť prvý pokus v Číne, kde je legislatíva a etika v tejto oblasti menej prísna než v západných krajinách. Väčšina lekárskej komunity však považuje transplantácie hláv za neuskutočniteľné v dohľadnej budúcnosti.

Budúcnosť transplantácií: Sen alebo nočná mora?

Demikhovove experimenty zanechali po sebe mnoho otázok. Je transplantácia hlavy len vedeckou kuriozitou, alebo môže byť v budúcnosti reálnym medicínskym postupom? Hoci sú súčasné technológie ďaleko od toho, aby umožnili úspešnú transplantáciu hlavy u človeka, veda sa stále posúva dopredu. To, čo sa dnes zdá ako nemožné, môže byť o niekoľko desaťročí skutočnosťou.

Aj keď je predstava transplantácie hlavy u ľudí stále vzdialená, Demikhov dokázal, že hranice medicíny môžu byť posunuté až tam, kde si to dnes nevieme ani predstaviť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *